Kysuckí bezdomovci chcú prežiť. Nikto o nich nestojí

KYSUCKÉ NOVÉ MESTO – Situácia bezdomovectva v Kysuckom Novom Meste je alarmujúca. Nedávno sme sa venovali téme životných podmienok bezdomovcov v tomto meste a dnes sa k nej opäť vraciame s novými zisteniami.

Okrem bezdomovectva sa na danom mieste vyskytuje aj problém s rôznymi pochybnými mladými ľuďmi, ktorí sa tam stretávajú pre drogy a alkohol.

Budova už desaťročia stojí ako kostlivec a pripomína nesplnené sľuby a premárnené investície. Stavba plavárne sa začala v roku 1987, no v roku 1993 bola pre nedostatok financií zastavená. Odvtedy sa objekt stal terčom vandalov a bezdomovcov. V roku 2019 v ňom došlo k tragickému požiaru, pri ktorom zahynul jeden človek.

Naša redakcia sa na miesto opäť vybrala, aby sme sa presvedčili, či sa po našom článku niečo zmenilo. Na zemi sa stále nachádzal neporiadok a traja schúlení bezdomovci.

Starší z nich nám prezradil, že na ulici sú už takmer rok. „Ja som vážne chorý, nemôžem chodiť a tu už len čakám na smrť. Teraz už zima nie je taká, aká bola, ale aj tak tu len prežívame,“ vraví 47-ročný Miroslav.

Táto výpoveď je srdcervúca a poukazuje na zúfalú situáciu, v ktorej sa bezdomovci nachádzajú v rozostavanej budove, ktorá mala slúžiť pre ľudí ako plaváreň.

Je zrejmé, že potrebujú pomoc a podporu, aby sa ich životné podmienky zlepšili. Je dôležité, aby sa táto problematika dostala do povedomia verejnosti a aby sa kompetentné orgány zaoberali riešením tejto nelichotivej situácie.

My sme oslovili primátora mesta Mariána Mihaldu a požiadali sme ho o vyjadrenie, pretože sme mali v pláne zverejniť pokračovanie v článku, no do našej uzávierky neodpovedal, aj napriek tomu, že náš email obdržal, keďže namiesto toho, aby sa nám vyjadril, zverejnil náš email na svoj profil sociálnej siete, kde nás očierňoval a tvrdí, že v článku klameme.

Jeho vyjadrenie sme mali v pláne zverejniť v dnešnom článku. Tak ako pri každých reportáži sa nám stále odmieta a vyhýba sa nášmu stretnutiu, pretože sme ho požiadali o osobné stretnutie na úrade.

Na našu otázku, či im mesto prisľúbilo pomoc, ich odpoveď bola jednoznačná. „Nikto nám nepomôže. Jedine cez Vianoce nám primátor priniesol tašku potravín, to bolo všetko,“ hovorí ďalší bezdomovec, ktorý má zasa problémy s rukou.

My sme im priniesli oblečenie, potraviny, aby sme im ako tak pomohli. No naša pomoc pre nich je veľmi malá a tak sa Žilinský Štandard rozhodol im vybaviť pomoc cez miestnu charitu v Žiline.

V tejto súvislosti sme oslovili hovorkyňu, či je možné im podať pomocnú ruku. „Snažíme sa pomôcť každému, kto o to prejaví záujem. Samozrejme, že na váš podnet tam pôjdu naši sociálni pracovníci a skúsia nájsť riešenie,“ uviedla pre Žilinský Štandard hovorkyňa Zdenka Lukáčiková.

Veríme, že spoločnou snahou sa nám podarí zlepšiť životy bezdomovcov v Kysuckom Novom Meste a pomôcť im dostať sa z tejto ťažkej životnej situácie.