ROZHOVOR: Trápi vás pruh? Zbavte sa ho, kým je čas

DOLNÝ KUBÍN – Štvrťstoročie pracoval vo Fakultnej nemocnici v Žiline na chirurgickom oddelení, na ktorom si postupne prešiel od funkcie vedúceho lekára až po primára oddelenia. V roku 2013 začal pracovať v nemocnici v Dolnom Kubíne, kde je v súčasnosti vo funkcii námestníka riaditeľa. Žilinský Štandard sa rozprával so špičkovým chirurgom MUDr. Rastislavom Johanesom, PhD. o všetkom, čo sa týka problému pruhu.

• Vieme, že pruh sa okrem iného tiež nazýva prietrž alebo hernia. Je to tak?

Lekársky názov z latinčiny hernia je názov pre tzv. prietrž čiže vyhreznutie obalov alebo aj obsahu dutiny brušnej mimo ňu. Slovenským ekvivalentom a najčastejšie používaným slovom je však pruh. Pruhov je viacero typov, za najčastejšie sa považujú inguinálne čiže v triesle a pupkové. Potom je špeciálna skupina pruhov v jazvách po predchádzajúcich operáciách. Špeciálnou kategóriu je tzv. diastáza svalov, čo však vlastne pruh nie je a ani sa neodporúča vždy operovať.

• Vieme, že pruh nie je len neškodná hrčka na bruchu či v slabine. Ak ho zanedbáme, koledujeme si o vážne zdravotné komplikácie. Ako človek zistí, že má pruh?

Neriešený pruh môže viesť k závažným zdravotným komplikáciám , ale aj k smrti pacienta. Konkrétne keď sa v tzv. krčku, t.j. najužšom mieste pruhu, priškripne nejaký životne dôležitý orgán. Najčastejšie to býva črevo, ktoré po prasknutí môže vyvolať smrtiaci zápal pobrušnice. Neriešený pruh časom rastie, a platí, že čím je väčší, tým je aj liečba ťažšia a náročnejšia. Preto jeho včasné zistenie je rozhodujúce. Pacient by si v typických miestach ako slabina alebo pupok, pripadne v jazve po operácii mohol nahmatať tuhú bolestivú hrčku. S tou by mal okamžite navštíviť lekára. Malo by nasledovať ultrasonografické vyšetrenie a návšteva chirurga.

• Koľko prietrží alebo hernii operujete v dolnokubínskej nemocnici ročne?

V našej nemocnici operujeme bezmála 300 prietrží ročne. Kedysi ich bývalo menej, ale stali sme sa špecializovaným školiacim centrom pre miniinvazívne operácie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Už roky vykonávame školenia, predtým na pracovisku v Žiline a teraz v Kubíne pre chirurgov z Čiech, Poľska a hlavne Slovenska s tematikou operácií pruhov. Navštívili ich už stovky chirurgov. Preto máme aj vysoký podiel mimorajónnych pacientov.

• Aké vekové kategórie majú s pruhom problémy? Sú to len starší ľudia, alebo aj mladší?

Pruh si nevyberá vek. Malí pacienti ich môžu mať už tesne po narodení, ale bežné sú aj pre malé deti. Sme jedno z mála pracovísk na Slovensku, ktoré operuje pruh malých detí laparoskopicky. Samozrejme chce to skúsenosti a najmä špeciálnu techniku. U starších ľudí je naopak laparoskopia nebezpečná pre záťaž srdca, a niekedy musíme operovať len v lokálnom znecitlivení.

• Čo spôsobuje prietrž?

Pruh spôsobujú viaceré faktory, dokázané sú aj vrodené, ale najmä je to námaha a preťažovanie. Predísť sa im dá dodržiavaním určitých zásad a cvičením, to je ale veľmi obšírna tematika. Veľa ľudí nosí či už ako trvalé riešenie alebo ako spevnenie do operácie tzv. suspenzory.

• Aké sú symptómy tohto ochorenia? Kedy je vhodný čas navštíviť lekára?

Dnes sa pruh lieči prevažne chirurgicky. Nedá sa odstrániť žiadnymi liekmi alebo cvičeniami. Vždy by sa mala implantovať sieťka, aby bola tzv. bez napäťová, teda aby nebol ťah tkanív po ich chirurgickom spojení. Ten by mohol spôsobiť najnepríjemnejšiu komplikáciu, t.j. recidívu pruhu. Podľa výskytu recidív sa hodnotí úspešnosť metódy, ale aj pracoviska či jednotlivého chirurga. Táto sieťka sa dá implantovať tzv. klasickou metódou, čiže 5 až 7 cm rezom v triesle spredu cez kožu, alebo laparoskopicky. Laparoskopická metóda je pre pacienta komfortnejšia, je však náročnejšia na skúsenosti chirurga a najmä je drahšia.

• Ako prebieha operácia? Koľko strávi pacient v nemocnici?

Po operácii v nemocnici pacient trávi väčšinou 24 až 48 hodín, niekde sa ľahšie prípady vykonávajú v tzv. jednodňovej chirurgii. Ja osobne ju neodporúčam. V porovnaní s minulosťou je najmä laparoskopia prínosom a ľudia by sa nemali jej priebehu ani rekonvalescencie báť. Mali sme pacientov vrcholových športovcov, ktorí trénovali už po 14 dňoch od operácie. Treba však skôr počítať s 3 až 4 týždňovou rekonvalescenciou, podľa typu zamestnania a aktivít. Rekonvalescencia po pruhoch, ktoré netrvali dlho, a boli menšie, je výrazne kratšia, preto otáľanie s operáciou z akýchkoľvek príčin neodporúčam.

Za rozhovor ďakuje redakcia Žilinského Štandardu.