Video: Patagónia je návyková, je to adrenalínové dobrodružstvo, niekedy aj „tanec na tenkom ľade“

Patagónia, horolezectvo Jozef Krištoffy a Ondrej Húserka zdolali horu Poicenot a na Fitz Roy v Patagónii sa určite ešte vrátia. Foto: FB Jozef Krištoffy

MARTIN – S martinským horolezcom Jozefom Krištoffym sme sa po návrate domov z Argentíny porozprávali o expedícii v Patagónii, kde bol spoločne so svojím kamarátom a slovenským reprezentantom Ondrejom Húserkom.

Hovorí sa, že kto chce zažiť peklo na Zemi, mal by navštíviť hory v Patagónii. Znovu sa to potvrdilo?

My sa do tejto oblasti, kde sa často a veľmi rýchlo mení počasie, vraciame pravidelne. Boli sme tam v rokoch 2019, 2022 a 2023. Ani vtedy, ani teraz to nebolo jednoduché. Hoci máte k dispozícii predpoveď počasia, nedá sa na to stopercentne spoľahnúť.

Je potrebné mať aj šťastie a vystihnúť periódu s pekným počasím. Tak ako v roku 2019, keď sa nám v Patagónii (na hranici medzi južnou časťou Argentíny a Čile) podarilo pokoriť ikonický a kontroverzný vrchol Cerro Torre.

To musel byť obrovský zážitok?

Bol to zážitok na celý život. Zdržali sme sa tam asi hodinu, a potom sme začali zostupovať. Nielen výstup bol extrémne náročný, ale aj 30-hodinový zostup. Je to obrovská skalná ihla, ktorá patrí medzi najťažšie lezecké terény na svete a je medzi horolezcami pojmom.

Tento majestátny štít dostal pre svoj ostrý vrchol prívlastok Nezdolateľný. Iba málo lezcom sa ho z náročnej juhovýchodnej strany podarilo pokoriť. Som šťastný, že sme si splnili sen a spolu s Ondrom sme vyliezli na tento veľmi ťažko prístupný vrchol Cerro Torre náročnejšou trasou ako prví Slováci.

V tom istom roku na tej istej expedícii ste zažili aj kruté počasie, keď vám doslova išlo o život…

Vtedy sme iba dva týždne pred zdolaním hory Cerro Torre podnikli výstup na Poincenot. Žiaľ, dvesto metrov pod vrcholom sme to kvôli extrémne silnému vetru a veľmi nepriaznivým klimatickým podmienkam museli vzdať.

Orkán dorazil skôr, ako mal. Dokonca Ondreja sfúklo pri lezení zo steny. Keď prší či sneží, ešte sa dá zlaniť zo steny, ale keď fúka vietor rýchlosťou viac ako 100 km/h, tak to je skoro nemožné. Hrozí, že pri spúšťaní nadol sa laná môžu vo vetre niekde zachytiť a lezci zostanú uväznení v strede kolmej steny, kde nemôžu nič urobiť. Boli sme veľmi šťastní, že sme v lejaku a orkáne zvládli deväťhodinový zostup celou stenou.

Tohto roku ste sa znovu vydali na dobrodružnú výpravu na druhý koniec sveta. A tentoraz ste útok na Poincenot dotiahli do úspešného konca.

Aktuálna expedícia mala viacero cieľov. Jedným z nich bolo vyliezť na Poincenot. Krátke okno dobrého počasia sme hneď po prílete využili najlepšie, ako sme mohli a tieto momenty sme si vychutnali fakt naplno. 

Spolu s Ondrom sme vystúpili na vrchol Poincenotu po dolezení cesty Potter-Davis (500 m). Bolo to úžasné špárové lezenie v kvalitnej žule s Fitz Royom za chrbtom. Akurát cesta nadol a druhá noc na nohách trvali oveľa dlhšie ako prvá, respektíve nemalo to konca kraja.

Vrchol Poincenotu – zdroj: Jozef Krištoffy

Aké ďalšie výzvy vás na tohtoročnej expedícii čakali?

Žiaľ, náš pokus o prvovýstup na vrchol St. Exupery nám zmarilo nepriaznivé počasie. Zároveň sa v ceste nachádzali obťažné úseky, kde bolo treba špeciálny istiaci materiál, ktorý bežne so sebou nenosíme. Celý úsek by sa síce dal obliezť zboku, ale zďaleka to nebolo podľa našich predstáv.

Keď už máme urobiť novú cestu, tak nech je poriadna po všetkých stránkach, tak ako sa nám to podarilo v roku 2022 na vežu Desmocháda v masíve Fitz Roya. Určite sa však do tejto línie radi vrátime. Na záver výjazdu sme chceli zdolať najvyššiu horu Fitz Roy. Lenže aj pekné počasie v Patagónii znamená len 50 percent úspechu. 

Bez dobrých podmienok to jednoducho nejde. Vyľadnené špáry vo východnej stene Fitz Roya nám to dali jasne pocítiť. Po ôsmich vybojovaných dĺžkach v ceste El Corazon sme museli zaveliť na ústup. Časový plán na ultrarýchly prelez (z dôvodu krátkej periódy dobrého počasia) tejto 1 250-metrovej cesty sa nám zrútil ako domček z karát.

Takže je sa prečo vrátiť do Patagónie, nie?

Určite áno. Patagónia je návyková a asi aj ona chce, aby sme sa vrátili, keďže sme tam zanechali toľko plánov. Dúfam, že nabudúce nám bude viac priať šťastie, dokončíme prvovýstup na St. Exupery a budeme stáť aj na vrchole Fitz Roy. Okrem toho však máme aj iné zaujímavé zámery v tomto žulovom kráľovstve.


Ďalšie články