Je dokončenie D3 prioritou? Na Kysuciach stavajú privádzač z diaľnice, ktorá neexistuje
Diaľnica D3, Kysuce
Stavba diaľničného privádzača D3 pri Kysuckom Novom Meste. Foto: NDS
ŽILINA – Žilinský Štandard sa rozprával s predsedom Sekcie dopravy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Jánom Mišurom o tom, prečo mešká výstavba chýbajúcich 22 km na D3 a aká je perspektíva dokončiť túto európsku diaľnicu.
Aký je váš názor na kritický stav na cestnej základnej európskej sieti TEN-T na Slovensku v súvislosti s D3?
Na najkratšej diaľničnej trase medzi Bratislavou a Varšavou, na úseku medzi Žilinou a Bielskom-Biala sa malo postaviť 100 km diaľnice od roku 1997. Poľsko má na S1 postaviť 50 km a Slovensko na D3 50 km. Poľsko v roku 2025 odovzdá do prevádzky posledný chýbajúci osemkilometrový úsek rýchlostnej cesty S1 s dvoma tunelmi, a štvorprúdovka z Varšavy bude po slovenskú hranicu Zwardoň/Skalité v prevádzke.
Posledný desaťkilometrový úsek bude síce v polovičnom profile, ale to bude 10 rokov bohato postačovať, lebo na Slovensku nebude rozostavaných chýbajúcich 22 km na dvoch úsekoch D3 minimálne do roku 2026.
Je pravda, že tunely na úseku S1 v Poľsku stavajú slovenské firmy?
Prvý tunel postavil Doprastav. Dokonca posledné dva tunely na S1 okolo Wegierskej Górky, budované ako štvorpruh, stavia ako subdodávku slovenská firma, ktorú „vyhodili“ (2019-2020) zo stavby tunela Višňové. V Poľsku je pod iným menom. A mimochodom, talianska spoločnosť Saliny I. z konzorcia na Višňovom tiež postavila úsek S7 s tunelom pri Rabke medzi Krakovom a Trstenou. Nie je to zvláštne? V Poľsku to stavať ide, nájdu cestu spolupráce s investorom a neprerušujú výstavbu. A na Slovensku…
Prečo také meškanie na slovenskej strane?
Mečiarova vláda úsek D3 od Poľska začala stavať v roku 1997. Prvé a zásadné spomalenie výstavby spôsobila Dzurindova vláda v roku 1999, keď de facto zastavila výstavbu na úseku D3 v Skalitom od hranice s Poľskom. Stavba sa v rokoch 1999-2013 konzervovala. Nestavala sa a štát „vyhadzoval“ na konzerváciu 10 mil. korún ročne v Skalitom. Poliaci sa rozbehli so stavbou diaľnice v roku 2002 od hranice a museli s dokončeným úsekom čakať na provizórne napojenie zo SR bez diaľnice 1,5 roka do roku 2006.
Kedy sa tieto neodborné rozhodnutia podarilo zmeniť?
Keď sme ako SOPK Žilina v roku 2011 presvedčili ministra dopravy Figeľa, aby sa pokračovalo, rozbehol prípravu odkonzervovania. Potom v tom pokračoval minister Počiatek, za ktorého úradovania sa znovu začala výstavba na D3.
Pritom sme mu pomáhali cez SOPK Žilina lobovať u komisára pre dopravu v Európskej komisii tým, že sme zohnali písomnú podporu pre ministra Počiatka od všetkých obchodných a hospodárskych komôr zo Slovenska a Poľska a investorov z Kórey, Fínska, atď. Tak sa podarilo postaviť aj obchvat Čadce.
Stále sa deklaruje, že D3 je prioritou, ale realita je iná.
V roku 2016 bol pripravený harmonogram výstavby prioritného úseku Žilina – Kysucké Nové Mesto, aby sa obišli semafory. Malo sa začať stavať v roku 2018 a jazdili by sme po D3 bez semaforov od roku 2021. No prišiel minister Érsek a celý harmonogram zrušil. A kolóny od 7:00 do 19:00 večer sú stále dlhšie a budú do roku 2030. Stavia sa iba privádzač z diaľnice bez diaľnice, pri Kysuckom Novom Meste (KNM).
Ako k tomu došlo, že bez D3?
To som zhodou okolností zažil osobne. Investičný riaditeľ NDS navrhol v roku 2017 „Iniciatívu D3 pre Kysuce“, že postavia iba privádzač z D3, ale úsek D3 okolo semaforov nie. My, z SOPK Žilina, sme protestovali, ale „iniciatíva“ súhlasila, čím si vlastne doteraz potopila de facto D3 okolo Kysuckého Nového Mesta.
To bolo prvé spomalenie po roku 2016. Druhé spomalenie nastalo v roku 2020. Rokovalo sa na Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK). „Iniciatíva“ a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) prezentovali riešenie, že sa postaví provizórny dočasný železný, takzvaný vojenský most, po ktorom budú prechádzať autá nad semaformi. To všetci prítomní odmietli okrem NDS, „Iniciatívy“ a ŽSK.
A tak navrhli kompromis, že to preskúma výskumný ústav, čo bolo ďalšie zdržanie a vyhodené peniaze, lebo sa potvrdilo, že ten nezmyselný návrh nemá opodstatnenie a je potrebné postaviť D3 okolo KNM. No NDS sa nemusela ponáhľať. Samozrejme, pre média sa stále od roku 2017 hovorí, aká je to priorita a ako o to bojujú.
Aké východiská vidíte, aká je perspektíva dokončiť chýbajúce úseky D3, v akom horizonte a čo pre to treba urobiť?
Najskôr sa začne stavať v roku 2026. Ešte len má začať správne konanie na EIA na úsek Brodno-KNM. Na ostatné dva úseky do Oščadnice a za Oščadnicou sa vraj vypracováva Správa o hodnotení vplyvov (EIA).
Pred mesiacom Slovensko-poľská obchodná komora a SOPK Žilina pozvali veľvyslanca Poľska na prieskumnú cestu po D3 a do Poľska na S1. Poľsko bude mať všetko v prevádzke v roku 2025. My to budeme mať najskôr v roku 2030. To je už medzinárodný škandál.
Aký význam má D3 z hľadiska aj medzinárodného kontextu?
Má veľký význam. Slovensko má obrat zahraničného obchodu najvyšší s Nemeckom, potom Českom a Poľskom. Žiaľ, po roku 1989 sme nepostavili žiadnu kompletnú diaľnicu k našim najväčším obchodným partnerom a teda aj do EÚ. Ide o D3 do Poľska a Česka, R6 Púchov-Zlín do Česka a Nemecka, R3 Šahy- Zvolen-Martin-Poľsko, R4 do Poľska. No pred rokmi sme postavili štvorpruh z Košíc do Milhošte, do Maďarska na R4 (v tom čase pre 4800 áut za deň), pričom s Maďarskom máme 6-7% obchodu. Zaujímavé je tiež to, že meškanie úseku Turany – Hubová, ktoré spôsobujú mimovládky od roku 2008, prekáža, ale meškanie na D3, kde sú denne kolóny sa mediálne interpretuje inak…
