Na žabomyšie vojny sa čas a priestor vždy nájdu

Ešte pred pätnástimi rokmi dralo lavice stredných škôl na celom Slovensku viac ako tristotisíc mládežníkov, aktuálne ich je menej ako dvestotisíc. Adekvátne k tretinovému úbytku stredoškolákov sa však priebežne nezmenšoval počet stredoškolských inštitúcií. To má za následok prázdnejšie triedy a aj problematickejšie prevádzkovanie stredných škôl, keďže pri normatívnom financovaní na jedného žiaka sú „za vodou“ tie školy, ktorých kapacita je naplnená minimálne na 80 percent.

Pre vyššie územné celky je stredné školstvo najväčšou rozpočtovou záťažou. V prípade Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) predstavujú výdavky na vzdelávanie približne 43 percent všetkých bežných výdavkov. Takmer každé druhé euro z krajského rozpočtu ide do stredoškolského vzdelávania. To „zožerie“ z krajského rozpočtu ŽSK ročne 94 miliónov eur.

V prípade 84 miliónov eur je kraj len finančným sprostredkovateľom financií poslaných zo štátneho rozpočtu, ale zvyšných desať miliónov eur musí školám poskytnúť z vlastných daňových príjmov. Desať miliónov eur, ktoré by mohli byť použité v niektorých iných oblastiach.

Pripomeňme, že kraj sa angažuje ešte v zdravotníctve, prevádzkuje sieť sociálnych zariadení, zabezpečuje prímestskú autobusovú dopravu a stará sa o údržbu ciest druhej a tretej triedy. A tie sú naozaj druho- a treťotriedne nielen svojou kategóriou, ale aj kvalitou.

ŽSK sa už niekoľko mesiacov pokúša optimalizovať náklady na prevádzkovanie siete stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Prvé na rane boli tri gymnáziá s ledva polovičnou naplnenosťou žiakov v menších mestách, ako sú Liptovský Hrádok, Rajec a Turzovka.

Mestá si ich prevzali do svojej správy a kraj povzbudený prvým optimalizačným úspechom pokračuje v šetriacich snahách. Kým však pri troch spomenutých gymnáziách išlo len o presun kompetencií a žiadne rušenie či spájanie, ďalšia optimalizácia je už bolestivejšia.

Plánované zrušenie Strednej odbornej školy polytechnickej v Liptovskom Mikuláši malo byť predmetom už dvoch rokovaní krajského zastupiteľstva a výsledok bol zakaždým rovnaký. Ani raz sa o téme nerokovalo. Najprv sa tak rozhodla županka Erika Jurinová a o pár mesiacov neskôr poslanci, keď hlasovaním „vyhodili“ inkriminovaný bod z programu. Práve novembrové rozhodnutie Jurinová označila za hanbu krajského parlamentu a avizovala, že diskusie o vyradení školy zo školskej siete budú pokračovať.

A budú pokračovať práve dnes, keď v Žiline po prvý raz v tomto roku zasadá krajské zastupiteľstvo. Županka Jurinová je naďalej prívrženkyňou vytvárania silne vybavených školských areálov, kde by prípadná modernizácia slúžila čo najväčšiemu počtu žiakov.

Aj preto je v hre sťahovanie stredných škôl v Ružomberku či spojenie dvoch stredných škôl v Martine do jednej. Martinský prípad je však podobne ako v Liptovskom Mikuláši sprevádzaný silnou občianskou petíciou, kde podpísaní žiadajú zachovanie súčasného status quo.

Keď sme sa Eriky Jurinovej po víťazných voľbách na jeseň 2022 pýtali, ako zvládne svoje druhé funkčné obdobie, keďže z jej domovského hnutia prešiel do 57-členného krajského parlamentu len jeden poslanec, odpovedala vetou: „Ak nám ide všetkým o rozvoj kraja, nie je priestor na žabomyšie vojny, ale len pre spoluprácu.“

Aj pri nekonečných debatách o optimalizácii stredných škôl sa sama mohla presvedčiť, že na žabomyšie vojny sa čas a priestor vždy nájdu. Hoci komunálna politika s „veľkou“ politikou majú veľa odlišností, jedno majú stále spoločné: víťaza pri akomkoľvek probléme vždy určí hlasovacia tabuľa.