Kauza Višňové: Nekončený príbeh slovenských diaľnic

ŽILINA – Tunel Višňové je tŕňom v oku pre mnohých slovenských vodičov. Jeho výstavba sa naťahuje už celé roky a stále nevieme, kedy ho dokončia. Pýtali sme sa preto na názor predsedu sekcie dopravy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Jána Mišuru. Prečítajte si prvú časť rozhovoru.

NDS nám na priamu otázku, či sa stihne dokončiť úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové do konca roku 2024 odpovedala, že o tom budú transparentne a včas informovať. Čo si myslíte vy?

Reálnejší je termín dokončenia až na konci roka 2025. Exekutíva s médiami od roku 2020 postupne marketingovo dávkovala verejnosti informácie na trikrát o meškaní dokončenia stavby (najskôr to bol koniec roka 2023, potom 2024, teraz 2025). O nereálnosti stanoveného optimistického termínu sprevádzkovania tunela sme vedeli od odbornej verejnosti už v roku 2020. Uvidíme, kedy sa o presnom termíne dozvieme transparentne v roku 2025. Táto stavba je zlatým klincom, v negatívnom zmysle, nekonečného príbehu výstavby diaľnic na Slovensku.

Nekonečný príbeh má aj ekonomické dôsledky. Aké vysoké škody zastavením výstavby nastali?

Predvídavo pre ekonomiku Slovenska ambiciózny rozbeh výstavby diaľnic za Mečiarovej vlády na Slovensku koalícia „múdrej“ Dzurindovej vlády stopla a trestuhodne nevyužila predvstupové fondy EÚ pre „Základnú sieť TEN-T.“ Podľa nich to bola megalománia. Ekonomické škody, respektíve straty benefitov v slovenskom hospodárstve sa kumulujú ročne od roku 2006 (plánovaný rok začatia prevádzky tunela). Na tuneli Višňové je to denne 493 150 eur. Teda do konca roku 2025 to bude cca 360 miliónov eur.

Stavba sa v rokoch 2002 až 2009 konzervovala…

Daňových poplatníkov nestavanie „múdrej“ vlády stálo 10 mil. korún ročne. Miesto ekonomického tigra Dzurindova vláda v roku 1999 „odborne“, politicky vytvorila zo Slovenska krívajúceho, chorého tigra v dopravnej infraštruktúre. Pýtal som sa delegátky Európskej komisie, prečo neposkytnú financie na tunel Višňové (Dzurindova koalícia mohla čerpať na „Z TEN-T“ predvstupové nenávratné fondy ISPA). Odpovedala, že tunel by financovali, lebo vyhovoval už v roku 2000 kritériám, no vtedajšia vláda o peniaze nepožiadala. Tieto financie tak navyše poslali do Poľska a Rumunska. Rok 1999 a 2002 je základom súčasných problémov na tuneli Višňové.

Nová vláda v roku 2008 zaradila úsek s tunelom Višňové do PPP projektu. Vtedy sa zdalo, že sa blýska na lepšie časy.

Pozoruhodné je, že ministerstvo dopravy zaradilo tento nepostavený úsek diaľnic s najvyššou intenzitou dopravy na Slovensku po Bratislave na posledné – tretie miesto z troch PPP projektov pri hľadaní úverovania. Keďže sa blížili voľby, tak sa na 3. PPP úsek Hričovské Podhradie – Višňové – Dubná Skala vyčlenili zo štátneho rozpočtu desiatky miliónov eur na skrývku pôdy, portály tunelov, obslužné komunikácie. Realizovalo ich konzorcium Alpine a Hochtief.

Lenže Radičovej vláda projekt PPP a možnú výstavbu tunela Višňové zastavila znovu. Vraj bol predražený.

Minister dopravy Ján Fígeľ získal rokovaním zľavu 22 percent na tunel Višňové, ale na vláde a potom na koaličnej rade zablokovala stavbu tunela Višňové v skutočnosti strana SaS. Mylne sa uvádza, že to zastavil pán Figeľ, bolo to iba formálne. Žilinská SOPK protestovala, ekonomické argumenty tu neplatili.

Patrí ku cti ministra Figeľa, že splnil sľub, ktorý dal na predstavenstve Žilinskej RK SOPK a 30. decembra 2011 vypísal nový tender na tunel Višňové. Okrem toho spustil výstavbu úseku D1 Dubná Skala – Turany. Snažil sa spustiť aj výstavbu úseku Turany – Hubová bez tunela Korbeľka (pozitívny návrh Dzurindovej vlády), ale mafia mimovládok mu to zablokovala donášaním účelových informácií do EÚ.

Minister dopravy Ján Počiatek v roku 2014 spustil reálne pokračovanie výstavby tunela Višňové.
V roku 2018 konzorcium firiem pod vedením Saliny Impregilo chcelo slávnostne realizovať prerazenie tunela. Bolo odmietnuté, aj keď to je zatiaľ najdlhší tunel v SR. To už niečo naznačilo. Následne poslanec OĽANO prezentoval účelovú informáciu o prepúšťaní. Nasledovala teatrálna vrtuľníková kontrola ministra dopravy Erseka a po štyroch mesiacoch Pellegriniho vláda stavbu zastavila.

Tých 120 mil., čo pýtali navyše, je nič proti konečnej cene tunela Višňové, plus prehrávame s „vyhodeným“ dodávateľom ďalšie financie. Dúfame, že cena neprekročí expertnú cenu vyše 900 mil. eur z roku 2012. Stavba sa predražuje, bude v prevádzke až v roku 2025.